V roku 1998 dosta­li misio­nári naj­dra­hšej krvi z Čenstochovej ako dar od sestier naj­dra­hšej krvi zo Schellenbergu (Lichtenštajnské knie­žat­stvo) reli­kviu naj­dra­hšej Kristovej krvi z Mantovy. 

Kult tej­to reli­kvie sa zakla­dá na jej dvoch nále­zoch, kto­ré sa usku­to­čni­li v rokoch 804 a 1048. 

Prvá uda­lo­sť je zazna­me­na­ná v Análoch kráľo­vstva Frankov. Druhý nález je pod­rob­ne opísa­ný v dvoch stre­do­ve­kých pra­me­ňoch: „O nále­zoch Pánovej krvi” a v „Kronikách” švéd­ske­ho mnícha Hermana di Reichenau. 

Z tých­to zdro­jov ako aj z histo­ric­kých a kro­ni­kár­skych úda­jov pochádza tra­dícia, kto­rá umie­stňu­je svätého Longína do Mantovy. Bol to rím­sky vojak, kto­rý na Golgote pre­bo­dol Kristovi bok vlast­nou kopi­jou a spôso­bil, že z neho vytie­kla voda a krv. Po svo­jom obráte­ní pri­nie­sol do Mantovy zemi­nu z Kalvárie namo­če­nú v Kristovej krvi a špon­giu, kto­rou dali napiť zomie­ra­júce­mu Ježišovi kyslým vínom. 

V roku 924, keď hro­zi­lo nebez­pe­čen­stvo vpádu uhor­ských kme­ňov, boli reli­kvie opäť ukryté. 

V roku 1048 sa usku­to­čnil dru­hý nález, svätý Andrej sa zja­vil v spán­ku bla­ho­sla­ve­nému Vojtechovi, slep­co­vi, kto­rý kedy­si vyko­nával slu­žbu v dome Canossa. Vďaka tomu sa poda­ri­lo iden­ti­fi­ko­vať mie­sto odpo­čin­ku tela svätého Longína aj mra­mo­ro­vú urnu s nádo­bou s dra­ho­cen­nou krvou. 

V roku 1053 pri­šiel do Mantovy pápež Lev IX., aby si vzác­nu reli­kviu uctil a potvr­dil jej pravosť. 

Arcibiskup Stanisław Nowak 21. októ­bra 1999 zria­dil v Misijnom dome svätého Vavrinca v Čenstochovej sank­tu­árium naj­dra­hšej krvi, v kto­rom je teraz táto reli­kvia umiest­ne­ná. Pri slávnost­nej intro­ni­zácii reli­kvie arci­bi­skup Stanislaw Nowak povedal:

„Nemusíme veriť v túto reli­kviu. Môžeme k nej pri­stu­po­vať racio­nál­ne, máme to dovo­le­né. Musíme si však uve­do­miť, že ľudia za túto pamiat­ku polo­ži­li svo­je živo­ty. Táto reli­kvia nám pri­po­mína, koľko sme Bohu dlžní, koľko stála naša spása.”

[Slovak] Ako sa modliť korunku ku Kristovej Krvi