Večný otče

Večný otče, obe­tu­je­me ti naj­dra­hšiu krv Ježiša Krista.
Nech sníme naše hrie­chy, obda­rí zosnu­lých spásou a zacho­vá tvo­ju cir­kev v láske a jednote.
Amen.

Ako sa modliť korunku ku Kristovej Krvi

1. Korunku začína­me pre­žeh­na­ním sa

2. Na krížiku:
— Bože, príď mi na pomoc
— Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať
— Sláva Otcu…

3. Na spo­jo­vníku začína­me roz­jímať 1. tajomstvo

4. Na zrn­kách sa modlíme 5 x Otče náš

5. Na kon­ci každého tajom­stva sa modlíme:
— Sláva Otcu…
— Teba, Pane, pro­síme, pomôž svo­jim slu­žob­níkom, kto­rých si     vykúpil svo­jou pre­dra­hou krvou

6. Pri 7. tajom­stve sa modlíme Otče náš 3x

V domoch misio­nárov Kristovej krvi je možné zakúpiť príslu­šnú korun­ku – 33 červe­ných zrniek, kto­ré pri­po­mína­jú, že celý Ježišov život mal úča­sť v spásnej obe­te Jeho krvi – od obriez­ky až po pre­bod­nu­tie boku kopijou.
Meditatívnym spôso­bom opa­ku­je­me modlit­bu Pána, aby sme sa obe­to­va­li spo­lu s Ježišom Nebeskému Otcovi za spásu sve­ta. Tých 33 „Otče náš” je roz­de­le­ných na sedem pre­lia­tí Kristovej krvi (šesť tajom­stiev má päť „Otče náš”, posled­né tajom­stvo má tri).
Tak ako Ježiš pre­lial svo­ju krv z lásky k Otcovi a všet­kým ľuďom, podob­ne aj my dnes chce­me zasvätiť svoj život v dôve­re nebe­skému Otcovi, aby zachránil a uzdra­vil svet.
Modlitby a texty pri jed­no­tli­vých tajom­stvách tej­to korun­ky Kristovej krvi pomáha­jú náj­sť význam a zmy­sel Kristovej krvi v našom živote.

Na začiat­ku korunky:

K.: Bože, príď mi na pomoc.
Ľ.: Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
K.: Sláva Otcu…
Ľ.: Ako bolo na počiatku…

Na kon­ci každého tajomstva:

K.: Sláva Otcu.…
Ľ.: Ako bolo na počiatku…
K.: Teba, Pane, pro­síme, pomôž svo­jim služobníkom,
Ľ.: kto­rých si vykúpil svo­jou pre­dra­hou krvou.

K – kňaz; Ľ — ľud

Pri roz­jíma­ní sa môže vybrať len jed­na časť z nižšie uve­de­ných textov: názov tajom­stva, biblic­ký citát, roz­jíma­nie ale­bo modlit­bu a pri­tom uvie­sť úmy­sel. Takto sa ľahšie vyh­ne­me mono­tón­no­sti, hla­vne pri spo­lo­čnej modlit­be. Po uve­de­ní tajom­stva a pre­číta­ní citátu z Biblie sa môže nechať chvíľka ticha a dať možno­sť pre spon­tán­ne úmysly.

1. tajomstvo
1. Pán Ježiš prelial krv pri obriezke

Po ôsmich dňoch, keď ho bolo tre­ba obre­zať, dali mu meno Ježiš, kto­rým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živo­te mat­ky.  Lk 2, 21

V tom­to tajom­stve chce­me roz­jímať o význa­me mena Ježiš. Toto meno zna­me­ná „Spasiteľ“. On pri­šiel na svet, aby nás oslo­bo­dil z pút hrie­chu, aby sme sa moh­li tešiť z toho, že sme v Božom Kráľovstve. To je úče­lom spásy, vykúpe­nia z vín.
Ježiš je Spasiteľom každého člo­ve­ka – mňa aj teba.
Hriech pri­nie­sol so sebou veľa nešťa­stia, zla a tem­no­ty, pre­to­že je nepo­slu­šno­sťou voči Božej vôli.
Koľko len ľudí spúta­va hriech, koľko ľudí žije na „šik­mej plo­che“, v ducho­vnom malomocenstve…
Ale ty, Pane Ježišu, túžiš oslo­bo­diť každého skrze tvo­ju poslu­šno­sť Otcovej vôli a skrze tvo­ju pre­lia­tu krv.
Ďakujeme za radost­né posol­stvo toh­to tajom­stva: tvo­ja krv dáva sku­to­čnú slobodu.

2. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade

„A on sa v smr­te­ľnej úzko­sti ešte vrúc­ne­jšie modlil, pri­čom mu pot ste­kal na zem ako kvap­ky krvi.“ Lk 22, 43–44

Ježiš nás chce naučiť modliť sa, pri­po­mína nám naj­dôle­ži­te­jší cieľ v živo­te člo­ve­ka, teda plne­nie Božej vôle.
Ako ľah­ko nám je dávať pobo­žné sľu­by v deň prvého svätého pri­jíma­nia či bir­mo­vky, ale ako ťažko je v nich vytrvať…
Ty, Ježišu, nám uka­zu­ješ, kde máme hľa­dať sily, aby sme vytrva­li v kona­ní dobra, v plne­ní tvo­jej vôle.
Tú silu dáva modlit­ba až do kraj­no­sti, až do pre­lia­tia vlast­nej krvi.
V modlit­be sa pri­bli­žu­je­me k tebe, pred­stu­pu­je­me pred tvo­ju tvár. V modlit­be môže­me zažívať inú sku­to­čno­sť, kto­rá nie je z toh­to sveta.
Pane Ježišu, buď zve­le­be­ný v tej­to modlit­be. Prosíme ťa, posil­ni našu vôľu a povzbu­dzuj nás k neu­stálej modlitbe.
Prosím ťa o odpu­ste­nie za tých, kto­rí sa nemo­dlia, kto­rí berú na ľah­kú váhu roz­ho­vor s tebou aj inšpi­ráciu Ducha Svätého.

3. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv pri bičovaní

„Vtedy im pre­pu­stil Barabáša. Ježiša však dal zbi­čo­vať a vydal ho, aby ho ukri­žo­va­li“. Mt 27, 26 

Ježiš vedo­me pri­jíma poníže­nie bičo­va­nia, utrpe­nie, rany spôso­be­né kru­tým spôso­bom. Prijíma ten­to nespra­vo­dli­vý roz­su­dok, aby nám ukázal, ako máme pri­jímať utrpe­nie, vráta­ne toho, kto­ré nám bolo spôso­be­né neprávom …
Život môže nie­ke­dy naozaj „bičo­vať“ človeka.
Bývajú také chvíle, kedy sa cíti­me vylúče­ní, odcu­dze­ní oko­li­tému pro­stre­diu len pre­to, že sme „iní”, pre­to­že sa nezúča­stňu­je­me na tom, čo je zlé a hriešne.
Vtedy máme príle­ži­to­sť pri­jať „bičo­va­nie pro­stre­dím“ tak ako Ježiš. On nám pove­dal, čo máme robiť, keď nás nie­kto udrie po líci: „Nastav mu druhé.“
Tým, že roz­dáva­me úde­ry, pro­blémy nerie­ši­me. Vojna nie je rie­še­ním. Len láska víťa­zí nad nenávisťou.
Keď sle­du­je­me, čo sa deje v dne­šnom sve­te, voj­ny, v kto­rých tak veľa ľudí bohat­ne na úkor iných, je ťažké milovať.
Pane Ježišu, pro­síme ťa, daj, aby sme uve­ri­li v silu lásky. Zverujeme ti tiež všet­kých nespra­vo­dli­vo odsúde­ných, neza­mest­na­ných, chudobných.
Nech im tvo­ja krv pri­ne­sie úte­chu a skúse­no­sť lásky Boha i ľudí.

4. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv pri korunovaní tŕním

„Odeli ho do pur­pu­ro­vého plášťa, z tŕnia uplie­tli koru­nu a zalo­ži­li mu ju a zača­li ho pozdra­vo­vať: „Buď pozdra­ve­ný, žido­vský kráľ!““ Mk 15, 17–18

Keď má člo­vek neja­kú moc, oby­čaj­ne chce byť doce­ne­ný, chce, aby si iní všíma­li jeho dôle­ži­to­sť. Môže sa stať, že nevi­dí úlo­hu, pre kto­rú ho neja­ký úrad angažoval.
Žiaľ, stáva sa, že oso­ba, kto­rá má moc, utláča pod­ria­de­ných a kla­die na nich príliš vyso­ké náro­ky. Na jed­nej stra­ne moc pomáha, je potreb­ná, ale býva tiež zneužívaná.
Ježiš hovo­rí: „ Medzi vami to tak nebu­de. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším slu­žob­níkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším slu­hom.“  (Mt 20,26–27) Toto je kra­ľo­va­nie podľa Ježiša – tre­ba sa stať slu­hom všetkých.
Ako ďale­ko sa dá odísť od toh­to ide­álu, vysmiať evan­je­lium, zne­vážiť ho a svo­ju vôľu posta­viť na mie­sto Božích pri­káza­ní! Ale u Ježiša je to iné. Jeho kráľo­vstvo nie je z toh­to sveta.
Pane Ježišu, nech nás i všet­kých, kto­rí majú moc v Cirkvi i vo sve­te, tvo­ja krv vyte­ka­júca spod tŕňo­vej koru­ny učí, čo zna­me­ná zod­po­ved­no­sť, vedúce posta­ve­nie, vyso­ký úrad…
Nauč nás, aby sme sa vede­li sta­rať o naj­chu­dob­ne­jších a núdz­nych, nauč nás, ako slúžiť.

5. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv na krížovej ceste

„Sám si nie­sol kríž a vyšiel na mie­sto, kto­ré sa volá Lebka, po hebrej­sky Golgota.“ J 19,17

Ježiš šiel a nie­sol nie­len svoj kríž, ale aj naše kríže, naše utrpe­nie a ťažko­sti. Možnože má význam sa pri tom­to tajom­stve zamy­slieť: dovo­ľu­jem Ježišovi, aby mi pomo­hol nie­sť kríž? Spája sa moja život­ná cesta s jeho cestou? Hrá Ježiš v mojom živo­te neja­kú úlo­hu? Je v ňom prítom­ný? Je veľmi dôle­ži­té, aby sme dovo­li­li Ježišovi prej­sť cestou nášho živo­ta a pozna­čiť ju kvap­ka­mi jeho krvi – jeho lásky. Ježiš je schop­ný posil­niť našu vie­ru; posil­niť všet­kých, kto­rí trpia ale­bo sú v ťažkej situ­ácii, nesú kríž cho­ro­by, osa­mo­te­no­sti, chudoby…
Pane Ježišu, pro­síme, všim­ni si tých, kto­rí upa­dli do hrie­chov, boju­jú so závi­slo­sťa­mi a poku­še­nia­mi. Nech pamäta­jú, že ty ich milu­ješ, že vždy môžu začať odzno­va, že môžu vstať a ísť ďalej, tak ako ty.

6. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv pri ukrižovaní

„Okolo tre­tej hodi­ny zvo­lal Ježiš moc­ným hla­som: „Eli, Eli, lema sabak­tha­ni?“, čo zna­me­ná: „Bože môj, Bože môj, pre­čo si ma opu­stil?““ Mt 27, 46

Stojíme pred tajom­stvom ukri­žo­va­nia a smr­ti Božieho Syna. Nechceme sa naňho poze­rať ako náhod­ný divák, ale chce­me sa napl­no zúčast­niť tej­to cesty.
Ježiš trpel osa­me­lo­sťou a opu­ste­ním, čo pre­ja­vil v zvo­la­ní plnom bole­sti: „Bože môj, Bože môj, pre­čo si ma opu­stil?“ Ale bola to tiež chvíľa najväčšej lásky: „Otče, odpu­sť im, lebo neve­dia, čo robia.“ (Lk 23, 34)
Osamotenie a opu­ste­no­sť nespo­chyb­ni­li jeho vie­ru a moc lásky. Ježiš nám ukázal, že byť osa­mo­te­ným vôbec nezna­me­ná byť sám! Boh je vždy prítom­ný v našom živo­te a vždy milu­je. Človek často jed­no­du­cho nech­ce pustiť Boha do svoj­ho srd­ca, zatvára sa na lásku.
Pane Ježišu, pro­síme, aby sa tvo­ja krv ukáza­la ako sil­ne­jšia než naša tem­no­ta, pochyb­no­sti, uza­tvo­re­no­sť a nedo­sta­tok nádeje…

7. tajomstvo
Pán Ježiš prelial krv a vodu pri prebodnutí boku kopijou.

„No keď pri­šli k Ježišovi a vide­li, že je už mŕtvy, kosti mu nepo­láma­li, ale jeden z voja­kov mu kopi­jou pre­bo­dol bok a hneď vyšla krv a voda.“ J 19, 33–34

Mimoriadnu Božiu pomoc môže­me zažívať vo sviatostiach.
Mali by sme čer­pať prieh­rštím z toh­to zdro­ja spásy, ponárať sa do vody milo­stí, pri­jímať Ducha Svätého.
Ak sa spo­lie­ha­me len na vlast­né sily, nie sme schop­ní žiť, náš duch umie­ra. „Všetko môžem v tom, kto­rý ma posi­lňu­je.“ – hovo­rí sv. Pavol (Flp 4, 13) Práve pre­to Ježiš otvo­ril svo­je srd­ce – aby člo­vek mohol žiť podľa Božieho záko­na a vždy počítal s Božou pomo­cou a milosťou.
Pane Ježišu, pro­síme ťa za všet­kých tých, kto­rí nepri­stu­pu­jú k svia­to­stiam, k pra­me­ňu tvo­jich milostí.
Daj, aby pocho­pi­li, že „v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v kto­rom by sme mali byť spa­se­ní.“ (Sk 4, 12)
Spása je len v tvo­jej pre­dra­hej krvi, kto­rú si pre­lial za každého človeka.